Existujú rôzne formy rozprávok v živote ľudí v celom spektre histórie pozemšťanov. Napríklad máme takzvané fantastické rozprávky, ktoré sa nikdy nestali, ale musia sa opierať o určitú realitu, ktorá je často, tak povedané – fantastická alebo neznáma.
Potom tu máme ľudové rozprávky pre deti, ale keby sme hľadali ich zdroj, tak v celej poctivosti by sme museli priznať, že sú založené na tom, čo sa už v minulosti stalo, či reálne alebo len zdanlivo, pretože ináč by sme museli priznať nadpozemské veci!
A potom tu máme rozpravky, ktoré jednoducho prevracajú historickú skutočnosť a prezentujú ju ako – predsa len ako zlú rozprávku…:-) Rád by som pri tejto príležitosti spomenul jednu takú rozprávku, ktorá bola jednoducho kritikou inej rozprávky:
“Rozprávkové príbehy kresťanského náboženstva podávane ako pravda povznášajúce a utvrdzujú človeka aby uveril, že existuje niečo väčšie, čo riadi naše osudy a nedá v konečnom dôsledku dopustiť aby nespravodlivosť zvíťazila. Ako to chcú dosiahnuť?
Podľa Starého Zákona to chceli dosiahnúť genocídou, ale podľa Nového Zákona strachom z pekla, kde tí čo neuveria budú sa na večne časy tam opekať. Už zakladateľ kresťanstva apoštol Pavol také rozprávky potvrdil halucináciou o svojom božom poslaní!
Tá sa objavila až po jeho páde z koňa na hlavu, ale to nestačilo! Musel sa začať oháňať vyhrážkami o Božej moci alebo treste za pochybnosti, ak mu neuveria! ‚Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha’, citujúc knihu Rimanom.
Príroda je zjavne dokonalá, ale to neznamená, že ju niekto stvoril, ale to práve znamená, že milióny rokov sa tvorila a to čo neuspelo odumrelo. Človek je výtvor prírody a preto má konať tak ako príroda a to čo doteraz neuspelo musí opustiť.” Znie to ako nerozprávka!