Veda sa prezentuje ako vysvetľovateľ všetkých fyzických vecí; to znamená všetky pozorovateľné javy vo vesmíre, a vesmír je tým, čo je nejakým spôsobom zistiteľné a merateľné. (Mimochodom, Hebrejom 11:1 definuje vieru ako: „spoľahlivé očakávanie vecí, v ktoré sme dúfali, evidentná demonštrácia skutočností, aj keď nie sú videné.“ Podľa definície to stavia pravú vieru mimo rozsah a dosah vedy)!
Iste, je ľahké pochopiť, prečo ľudia prijímajú vedu ako vysvetľovateľa. Veda nám otvorila a otvára tajomstvá vesmíru ako nikdy predtým; tajomstvá, ktoré boli neprístupné tým, ktorí prišli predtým. Nedávno sa vedecká komunita dočkala zjavného objavu predtým neznámej subatomárnej častice nazvanej „Božia častica“. Predpokladá sa, že takzvaná Božia častica vlastní a udeľuje hmotnosť iným subatomárnym prvkom – áno, je to tak, Božia častica je zjavne konečným „M“ (hmotnosťou) v Einsteinovej slávnej rovnici E=mc2.
Napriek tomu, že tí, ktorí môžu tento výraz obchádzať, to robia len žmurkaním, zdá sa, že bez ohľadu na to, ako veľmi sa ľudia snažia uhasiť predstavu Boha, stále sa nám vracia do vedomia. Boh len tak neodíde. Existencia častice Boha, ktorá je odborne známa ako Higgsov bozón, teoretizoval Peter Higgs takmer pred polstoročím, v roku 1964. Iste, žiadny takýto prediktívny model by však nebol možný, ak by nebol v usporiadanom vesmíre…
…pokračovanie…