Zástancovia kanadského programu Medical Assistance in Dying (MAiD) zdôrazňujú predovšetkým autonómiu pacienta ako základný etický princíp. Tvrdia, že dospelí, mentálne spôsobilí ľudia majú právo rozhodovať o vlastnom tele a o spôsobe, akým chcú ukončiť neznesiteľné a dlhodobé utrpenie. Z tohto pohľadu MAiD nie je zlyhaním spoločnosti, ale prejavom rešpektu k ľudskej dôstojnosti a slobodnej vôli, najmä v prípadoch, kde medicína nedokáže ponúknuť reálnu úľavu.
Ďalším argumentom je, že rozšírenie MAiD neznamená nátlak, ale poskytuje možnosť, ktorú jednotlivec môže – ale nemusí – využiť. Zdravotnícke orgány poukazujú na existenciu viacstupňových schvaľovacích procesov, povinných posudkov a časových lehôt, ktoré majú zabrániť unáhleným rozhodnutiam. Podľa tohto názoru prípady, kde ľudia žiadajú MAiD z dôvodu chudoby alebo nedostupnej starostlivosti, poukazujú skôr na potrebu zlepšiť sociálne systémy, nie na zrušenie samotného práva na asistovanú smrť.
V otázke darovania orgánov po MAiD podporovatelia zdôrazňujú jeho záchranný potenciál. Orgány získané v kontrolovaných podmienkach sú často vo veľmi dobrom stave a môžu zachrániť viacero životov. Tvrdí sa, že ak je rozhodnutie o eutanázii urobené nezávisle a darovanie orgánov je výslovne dobrovoľné, nejde o konflikt záujmov, ale o etický akt solidarity. V krajinách ako Holandsko či Belgicko je táto prax považovaná za transparentnú a medicínsky regulovanú.
Zástancovia preto varujú pred morálnou panikou a tvrdia, že prirovnávanie MAiD k „temnému veku“ prehliada realitu moderného zdravotníctva: rastúci vek populácie, chronické ochorenia (veľmi často spôsobené tým istým systémom globalistov) a potrebu rešpektovať rozmanité hodnoty v pluralitnej spoločnosti. Podľa nich je kľúčom nie zrušenie MAiD, ale jeho prísna regulácia, etický dohľad a paralelné posilňovanie sociálnej a paliatívnej starostlivosti.


Celá debata | RSS tejto debaty